ŽIACKA KNIŽKA, EDUPAGE ROZVRH HODÍN WEBMAIL
Informatika (Spojená škola sv. Jána Bosca v Novej Dubnici) - Internet

UPOZORNENIE: Nachádzate sa na starej verzii webu, informácie nie sú aktualizované od apríla 2011. Aktuálne informácie hľadajte na www.ssnd.sk

Internet

Obsah

Čo je to, načo je to?

Skôr, ako sa začneme zaoberať internetom, mali by sme si povedať, čo to internet vlastne je. Iste, pre nikoho to nie je pojem cudzí, no niekedy nestačí len poznať, ale treba vedieť svoj poznatok vyjadriť (a napríklad pri odpovedi sa nesprávať v duchu myšlienky viem, ale nepoviem!)

Internet je celosvetová počítačová sieť. Je to akási sieť sietí - sústava vzájomne prepojených počítačových sietí. Internet ako celok nikomu nepatrí, nik ho nevlastní - jednotlivci, organizácie, či spoločnosti môžu vlastniť nanajvýš tú svoju maličkú časť - svoje počítače, svoje zariadenia, svoju sieť. Významnou sieťou na Slovensku je napríklad Slovenská akademická sieť - SANET. Je to veľmi rýchla sieť, ktorá prepája jednotlivé univerzity Slovenska - napriek jej rozľahlosti predstavuje len nepatrnú časť internetu. Celá sieť SANET je prepojená s ostatnými sieťami na Slovensku (patriacich slovenským poskytovateľom internetu) a so sieťami v zahraničí, veď inak by mohli navzájom komunikovať len slovenské univerzity. A rovnako je to aj s každým poskytovateľom internetu - aby jeho klienti mohli komunikovať aj so servermi a používateľmi iných sietí, musia sa tieto siete navzájom prepojiť - azda toto je hlavná myšlienka internetu.

A na čo slúži internet? Predovšetkým na komunikáciu, prenos a získavanie informácií, ale aj na elektronické bankovníctvo, nakupovanie, či zábavu - o tomto by každý dnešný človek vedel veľa porozprávať.

Okrem internetu sa môžeme stretnúť aj s pojmom intranet - nie, nie je to preklep, intranetom nazývame vnútornú sieť nejakej organizácie, čiže akúsi vnútropodnikovú sieť. Intranet nie je súčasťou internetu, k počítačom vnútornej siete nie je umožnený prístup z internetu.

História internetu

Hoci to tak možno dnes už nevyzerá, internet má takpovediac v krvi armádu. Kedysi dávno, v 60. rokoch minulého storočia, sa výskum americkej armády zameriaval na vybudovanie takej komunikačnej siete, ktorá by umožňovala po jedinej komunikačnej linke uskutočňovať súbežne viacej spojení (prepínaním paketov) a ktorej by navyše neprekážalo aj nejaké to vyhodenie do vzduchu niektorého komunikačného uzla (automatickým smerovaním paketov po viacerých cestách). Na základe týchto myšlienky bola vyvinutá najprv sieť ARPANET.

V roku 1983, ktorý sa často označuje ako rok narodenia internetu, sa na tejto sieti začal jednotne používať protokol IP, armádna sieť sa osamostatnila do siete MILNET a pôvodná sieť ARPANET sa začala využívať na výskum. Postupom času sa sieť dostáva aj mimo univerzít a výskumných inštitúcií, objavuje sa nám známy názov internet a v polovici 90. rokov si ho začína všímať aj komercia - viete si už dnes predstaviť internet bez všadeprítomných reklamných bannerov, či e-mailové schránky bez rôznych lákavých ponúk?

Rýchlosť internetu sa stále zvyšuje, koncom deväťdesiatych rokov sa internet začína dostávať aj do slovenských domácností - síce spočiatku len veľmi pomaly, vzhľadom na nepriaznivé podmienky, predovšetkým finančné, ale v súčasnosti už prakticky nie je problém mať doma internet.

Internetová stránka

Informácie sú na internete prezentované v podobe takzvaných internetových stránok, čiže hypertextových dokumentov, doplnených o rôzne obrázky, animácie, zvuky, hudbu, či rôzne prejavy interaktivity. Pozor, nemýľte si pojmy stránka (internetová = webová) a schránka (e-mailová).

Hypertext je taký text, ktorý obsahuje prepojenia na iné texty. Tieto prepojenia poznáme v podobe odkazov (links). Pre odkazy medzi jednotlivými stránkami neplatia žiadne obmedzujúce pravidlá, na stránke môže byť veľa odkazov, každý môže smerovať na akúkoľvek inú stránku.

Internetová stránka je napísaná v jazyku HTML. Syntax jazyka HTML je presne definovaná v špecifikáciách konzorcia W3C a autori kvalitných internetových stránok musia tieto špecifikácie zodpovedne dodržiavať. Žiaľ, prax ukazuje, že veľká väčšina stránok tieto požiadavky nespĺňa.

Posledná verzia HTML jazyka bola publikovaná koncom roku 1999, jeho následníkom je jazyk XHTML. Moderné internetové stránky majú oddelený obsah od vzhľadu (farby, rozloženie, dekorácia, typy písma, veľkosti a podobne) - obsah je napísaný samostatne v jazyku XHTML a štýl zadefinovaný tiež samostatne pomocou takzvaných kaskádových štýlov CSS, rovnako definovaných špecifikáciami konzorcia W3C.

Ako preveriť, ktorá internetová stránka spĺňa špecifikácie? Slúžia na to tzv. validátory, ktoré skontrolujú syntaktickú správnosť internetovej stránky na zadanej adrese a upozornia na nájdené chyby:

Internetové stránky by sme z hľadiska tvorby ich obsahu mohli rozdeliť na dve skupiny: statické a dynamické. Pozor, vôbec nejde o to, či sa nám stránka javí byť plná pohybu alebo pôsobí skôr nehybne.

  1. Statické internetové stránky - ich obsah sa samočinne nemení, zmenu stránky musí previesť autor tak, že jednoducho nahradí starú verziu dokumentu jeho aktuálnou podobou (manuálnym prepísaním). V súčasnosti sa s takýmito stránkami v komerčnej oblasti snáď ani nestretneme, sú typické pre amatérske a osobné stránky (ktoré nie je treba automaticky aktualizovať, teda sa jedná len o akúsi elektronickú nástenku).
  2. Dynamické internetové stránky - tieto vytvárajú svoj obsah automaticky v okamihu ich návštevy, na základe aktuálnych informácií v danej chvíli - deje sa to na strane servera, pomocou jazykov pre internetové stránky (napr. PHP, ASP, rozhranie CGI... - výskyt niektorej z tejto trojice znakov v adrese stránky naznačuje, že sa jedná o dynamickú stránku), aktuálne údaje sú čerpané väčšinou z SQL databázy. Jedná sa vlastne o stránky, ktorých obsah je pri každej návšteve iný - typicky rôzne chaty, diskusné fóra, webmaily a podobne - pri každej návšteve vidíme na stránke iné (aktuálne) príspevky, či zoznam mailov. Za zmienku stojí skutočnosť, že návštevník dynamickej stránky sa nikdy nedostane ku generujúcim programom v uvedených jazykoch, ale len k ich výsledku (HTML / XHTML kód).

Adresa internetovej stránky

Hoci sa väčšina ľudí domnieva, že každá adresa internetovej stránky začína výrazom www, nie je to tak - pojem WWW prislúcha síce službe internetových stránok a zvyčajne ním internetová adresa skutočne začína, no nie je to pravidlo, ale len akýsi zvyk.

Adresa internetovej stránky je v takzvanom URL tvare: protokol://server/dokument, konkrétnym príkladom môže byť adresa tejto stránky, ako ju vidíte vo svojom internetovom prehliadači: http://mail.gymbosca.edu.sk/web/informatika.php?tema=internet. Pozrime sa na jej jednotlivé časti.

URL adresa sa začína protokolom - v prípade internetových stránok sa zvyčajne jedná o protokol HTTP, ktorý je implicitným protokolom, to znamená, že ho do prehliadača písať nemusíme - ak neuvedieme žiaden protokol a adresu začneme písať až od mena servera, prehliadač bude predpokladať HTTP protokol, a teda ho na začiatok adresy doplní automaticky.

Pri prístupe na stránky, ktoré to s bezpečnosťou myslia vážne, sa môžeme stretnúť s jeho šifrovaným variantom HTTPS - vlastne sa jedná o HTTP protokol, no údaje ním prenášané sú šifrované pri prenose, čím sa zabraňuje ich sledovaniu treťou osobou (podrobnosti si povieme v téme o šifrovaní). V praxi sa môžeme stretnúť ešte s protokolom FTP, slúžiacim na prenos súborov (ak si napríklad zo stránky chceme nahrať nejaký väčší program, obraz CD, či iný súbor) - na tento účel, ako aj obojsmerný prenos, je vhodnejší ako protokol HTTP.

Druhou časťou v URL adrese je server. Pojmom server môžeme pre tento prípad označiť počítač, na ktorom sú internetové stránky umiestnené. Jeho celé meno sa nazýva doménové meno, rozoberieme ho onedlho.

Po doménovom mene servera je uvedený požadovaný dokument na ňom uložený - k dokumentu môže byť uvedená aj cesta, ako sme zvyknutý z operačných systémov (priečinky, podpriečinky, ..., meno súboru). Za názvom dokumentu môžu byť aj upresňujúce parametre (zvyčajne oddelené otáznikom). Z praxe vieme, že názov dokumentu nemusíme uviesť vôbec - server nám vtedy obvykle poskytne implicitný dokument - úvodnú stránku.

Doménové mená

Úplné doménové meno servera na internete má tvar počítač.doména - napríklad www.gymbosca.edu.sk označuje počítač s menom www, ktorý sa nachádza v doméne našej školy - gymbosca.edu.sk. V nej máme aj iný počítač - mail, jeho doménové meno teda bude mail.gymbosca.edu.sk.

Meno domény by sme vedeli ďalej rozdeliť na viac častí (oddelených bodkou) - posledná časť (za poslednou bodkou, v našom prípade sk) je doména najvyššej úrovne (TLD). Domén najvyššej úrovne je obmedzené množstvo a dali by sa rozdeliť do dvoch kategórií:

  1. národné domény (ccTLD) označujú krajinu, zopár príkladov:
    • sk - Slovensko
    • cz - Česká republika
    • pl - Poľsko
    • ua - Ukrajina
    • hu - Maďarsko
    • at - Rakúsko
    • de - Nemecko
    • uk - Veľká Británia
  2. všeobecné domény (gTLD) označujú typ organizácie / inštitúcie, zopár historických domén:
    • com - komerčné spoločnosti (company), v súčasnosti najrozšírenejšia TLD
    • org - nekomerčné organizácie (organisation)
    • net - inštitúcie zaoberajúce sa sieťami a internetom (network)
    • mil - armáda USA (military)
    • gov - vláda a vládne inštitúcie USA (government)
    • edu - vzdelávacie inštitúcie (zväčša univerzity) USA (education)

Niektoré všeobecné domény najvyššej úrovne zostali z historických dôvodov vyhradené pre USA (mil, gov, edu) - ostatné krajiny ich používajú len ako domény 2. úrovne pod príslušnou TLD svojej krajiny, napr. slovenská vláda má doménu .gov.sk, konkrétny príklad stránok Protimonopolného úradu SR na nej: www.antimon.gov.sk

Je pochopiteľné, že v záujme zachovania poriadku musí prideľovanie doménových mien niekto usmerňovať a organizovať - správu každej domény najvyššej úrovne má na starosti príslušné centrum NIC, v prípade našej národnej domény sa jedná o SK-nic, kde si môžete napríklad vyhladať informácie o konkrétnej slovenskej doméne (kto je jej vlastníkom, dokedy je jej prevádzka zaplatená a podobne).

Vyhľadávanie na internete

Niekedy sa nám zdá, že informácií na internete je priam nekonečné množstvo (otázna je len miera ich dôveryhodnosti, pravdivosti a presnosti), hľadanie požadovanej informácie by preto mohlo byť ako známe hľadanie ihly v kope sena. Ako máme nájsť presne to, čo chceme?

V prípade, že hľadáme stránky nejakej firmy, či inej spoločnosti, môžeme adresu ich stránky jednoducho uhádnuť - ak sa jedná o firmu ABC pôsobiacu na Slovensku, je veľmi pravdepodobné, že ich webové stránky budú na adrese www.abc.sk, ak by šlo o veľkú medzinárodnú spoločnosť, skôr ich nájdeme na www.abc.com. Skúste namiesto abc napísať meno akejkoľvek svetovo známej firmy - s veľkou pravdepodobnosťou trafíte.

Nie vždy je situácia takáto jednoduchá, našťastie máme k dispozícii dva typy vyhľadávačov na internete. Prvý typ by sme mohli nazvať katalógový vyhľadávač a naozaj sa veľmi podobá na klasický katalóg, aký poznáte z veľkých obchodných domov. Jednotlivé stránky sú zoradené do kategórií, každá kategória môže mať zase podkategórie a tak ďalej... Napríklad v kategórii Kultúra a umenie by sme mohli nájsť kategórie Divadlo, Film a video a ďalšie, pod filmami by sme našli napríklad aj Filmové kluby a tam by sme už asi očakávali zoznam stránok filmových klubov.

Ako sa na správny katalóg patrí, pri každej stránke je okrem jej adresy a názvu uvedený aj jej popis - stručná charakteristika stránky, čo sa na nej nachádza. Údaje do katalógu pridávajú ľudia - prevádzkovateľ stránky (alebo jej horlivý návštevník) ohlási prevádzkovateľovi katalógu všetky požadované údaje (názov, adresu, popis, kategóriu a podobne) a ten ju zaradí do katalógu na správne miesto.

Zopár známych slovenských katalógových vyhľadávačov: Zoznam, Superzoznam, Centrum, Atlas, AZet.

Druhý spôsob vyhľadávania na internete predstavuje full-textový vyhľadávač. Ten je principiálne úplne odlišný - stránky nemá nijako organizované, ale zase ich všetky dokonale pozná - vie, čo sa na nich píše. Vyhľadávanie sa uskutočňuje pomocou takzvaných kľúčových slov - sú to slová, ktoré zadáme vyhľadávaču a on nám vypíše zoznam stránok, na ktorých sa tieto slová nachádzajú. Nedozvieme sa síce, o čom ktorá stránke je, ale máme istotu, že sa na nej požadované slová alebo výrazy skutočne niekde nachádzajú.

Vplyv kľúčových slov môžeme zvyčajne upresniť v pokročilom full-textovom vyhľadávaní - vyhľadávaču môžeme písať slová, ktoré sa na stránke všetky musia nachádzať (prienik - čím viac ich napíšeme, tým menej výsledkov dostaneme), ako aj slová, z ktorých sa aspoň jedno musí na stránke nachádzať (zjednotenie - čím viac slov, tým viac výsledkov). Okrem toho môžeme uviesť aj presné frázy - na stránke sa uvedená postupnosť slov musí nachádzať presne v tom istom poradí za sebou, či dokonca slová, ktoré sa nesmú na stránke vôbec nachádzať.

Stránky nie je nevyhnutné full-textovému vyhľadávaču ohlasovať (i keď možné to samozrejme je) - väčšinou si ich nájde aj sám. Ako je to možné? Full-textový vyhľadávač je zvyčajne veľmi robustný a výkonný systém (nie jeden výkonný server, ale celá sieť navzájom prepojených veľmi výkonných serverov, tvoriacich masívny cluster). Tento systém vo voľnom čase neodpočíva, ale ustavične prechádza internetovými stránkami, zapamätáva si, čo je na nich a ak nájde odkaz na nejakú novú stránku, preskúma aj tú. Týmto spôsobom sa snaží zmapovať celý internet. Na každú stránku, ktorú pozná, sa po nejakom čase opäť vráti a preskúma jej aktuálny obsah.

Pochopiteľne, zriadenie a prevádzkovanie takéhoto vyhľadávača predstavuje veľmi vysoké náklady, preto ich je na internete podstatne menej ako katalógov. V súčasnosti je najznámejším a najúspešnejším full-textovým vyhľadávačom všetkým známy Google, v minulosti bol veľmi populárnym vyhľadávačom Altavista.

Treba poznamenať, že zvyčajne máme aj na každom katalógovom vyhľadávači možnosť full-textového vyhľadávania, no pozornejší používateľ si iste všimne, že katalógy si volajú na pomoc väčšinou Google (porovnajte výsledky - sú zhodné). Zhodnotením vývoja posledných rokov môžeme konštatovať, že každý úspešný katalógový vyhľadávač sa postupne pretransformoval na internetový portál. Portál sa snaží združovať všetko, čo návštevník potrebuje - okrem vyhľadávania spravidla ponúka aj prehľad správ, počasie, prístup k pošte, niekedy aj chat, diskusné fórum, SMS správy, či iné služby. Správny portál sa snaží byť všetkým, čo návštevník potrebuje.

Ktorý spôsob vyhľadávania kedy použiť? V prípade, že chceme získať o niečom prehľad (napríklad prehľad stránok gymnázií, stránok zaoberajúcich sa poľovníctvom, pestovaním kaktusov a podobne) a vyberať si z ponuky, pomôže nám katalóg. Ak však vyhľadávame nejakú konkrétnu informáciu (napríklad sa stretneme s cudzím slovom, zvláštnou skratkou, latinským názvom či frázou alebo chceme vedieť čo najviac o konkrétnej osobe, či firme - kedy ju kto a kde spomína), potrebujeme full-textový vyhľadávač. Veľmi významným zdrojom informácií môžu byť aj rôzne encyklopédie, nepochybne stojí za pozornosť rozvíjajúci sa projekt otvorenej internetovej encyklopédie Wikipedia.

Nikto nie je neomylný! Ak ste v článku našli chyby, nezrovnalosti, či sa Vám zdá, že niektorá časť nie je jasne formulovaná, budeme radi, ak nás na tieto nedostatky upozorníte - kliknutím na meno autora mu môžete zaslať správu.

Požiadavky

Čo by mali vedieť aj prváci:
Čo je a na čo slúži internet, čo je internetová stránka a hypertext, URL adresa, poznať a vysvetliť význam niektorých domén najvyššej úrovne, spôsoby vyhľadávania a kedy ich použiť, čo je to portál, aké kódovanie internetových stránok sa používa v našich končinách.
Čo by mali poznať maturanti:
Všetko, čo je v tomto článku uvedené.
Praktická časť:
Používanie katalógu, pokročilé full-textové vyhľadávanie, zistenie kódovania stránky a voľba v prehliadači, validácia kódu stránky.

↑

Spojená škola sv. Jána Bosca v Novej Dubnici