ŽIACKA KNIŽKA, EDUPAGE ROZVRH HODÍN WEBMAIL
Informatika (Spojená škola sv. Jána Bosca v Novej Dubnici) - Koľko bajtov má kilobajt?

UPOZORNENIE: Nachádzate sa na starej verzii webu, informácie nie sú aktualizované od apríla 2011. Aktuálne informácie hľadajte na www.ssnd.sk

Koľko bajtov má kilobajt?

Obsah

Kilo, mega, giga, …

Ľudstvo si ako základ číselnej sústavy stanovilo číslo 10. Prečo práve 10? Na túto otázku nepoznám odpoveď, možno by však vedeli odpovedať historici, či azda psychológovia… Žeby to spôsobilo 10 prstov na rukách?

V neskorších dobách sa vedci stretli s drobným problémom – veľkými číslami, či naopak, číslami príliš malými a ich zbytočne dlhým zápisom. Načo písať toľké nuly, ak je kapacita kondenzátora len nepatrný zlomok základnej jednotky farad? Alebo prečo pri udávaní rádiovej frekvencie klamať a písať nuly tam, kde o nich i tak nemáme istotu? Riešenie sa našlo – 162000 Hz môžeme zapísať ako 162×103 Hz, čím zároveň dávame najavo, že nás nezaujíma, či je tých hertzov 162000 alebo hoci i 162123. Takýto zápis v podobe súčinu hodnoty a jej rádu ako mocniny 10 bol však príliš nepraktický pre každodenné používanie.

Preto boli zavedené predpony násobkov a dielov, ktoré sú definované v medzinárodnom štandarde IEC 60027–2 z roku 1972: Letter symbols to be used in electrical technology – Part 2: Telecommunications and electronics) a istotne ich poznáte:

Násobky a diely jednotiek SI
koeficientpredponaznačka
1024yottaY
1021zettaZ
1018exaE
1015petaP
1012teraT
109gigaG
106megaM
103kilok
10-3milim
10-6mikroµ
10-9nanon
10-12pikop
10-15femtof
10-18attoa
10-21zeptoz
10-24yoctoy

Počítače to skomplikovali

Pre počítače je prirodzená dvojstavová logika – áno / nie (jednotka a nula), takže pracujú nie v desiatkovej, ale dvojkovej sústave. A čo s predponami? Praktické by bolo i tie naviazať na dvojkovú sústavu. Kvocient 103, teda 1000, čo sa používa ako základ pre predpony, však nie je mocninou čísla 2. Ale je tu veľmi blízke číslo 1024, ktoré je desiatou mocninou čísla dva (210) – preto sa informatici rozhodli používať predponu kilo na označenie 1024–násobku. Aby však nejako ukázali rozdiel, takéto informatické kilo označovali veľkým písmenom K.

V počiatkoch to úplne stačilo – počítače mali pamäť rádovo v kilobajtoch, o niečom vačšom sa zatiaľ iba snívalo. Avšak raz to prišlo, vznikla potreba ďalšej predpony – nejaké to informatické mega. Tu sa názory líšili: jedni zadefinovali megabajt ako 1 MB = 1024 KB = 220 B, čo je zaužívané dodnes, iní zase 1 MB = 1000 KB. Napríklad kapacita diskety sa uvádza ako 1,44 MB. V skutočnosti je 1440 KB, resp. 1474560 B, čo podľa zaužívanej konvencie predstavuje 1,40625 MB – tu už vidno prvé problémy.

S nejasnosťami sa stretávame na každom kroku:

Postupne sa tento problém stáva stále aktuálnejším – kým v prípade kilobajtu je rozdiel zanedbateľných 24 bajtov (2,4%), pre gigabajt je už odchýlka 73 741 824 bajtov, teda 7,3%, pre prichádzajúce terabajty to bude rovných 10%, čo už veru nie je zanedbateľné množstvo: informatických 10 TB je rovných klasicky ponímaným 11 TB. Nárast odchýlky ukazuje nasledujúca tabuľka:

Odchýlky hodnôt binárnych predpôn od dekadických
predponadekadická hodnotabinárna hodnotaodchýlka
kilo1 0001 0242,4%
mega1 000 0001 048 5764,8%
giga1 000 000 0001 073 741 8247,3%
tera1 000 000 000 0001 099 511 627 77610,0%
peta1 000 000 000 000 0001 125 899 906 842 62412,6%
exa1 000 000 000 000 000 0001 152 921 504 606 846 97615,3%
zetta1 000 000 000 000 000 000 0001 180 591 620 717 411 303 42418,1%
yotta1 000 000 000 000 000 000 000 0001 208 925 819 614 629 174 706 17620,9%

Ako z toho von?

Vznikajúce problémy si uvedomila i medzinárodná elektrotechnická komisia a v januári 1999 sa ich rozhodla riešiť vydaním druhého dodatku k štandardu IEC 60027–2. Tento dodatok zavádza nové predpony pre binárne jednotky – v novembri 2000 sa už stali riadnou súčasťou druhého vydania spomínaného štandardu.

Násobky binárnych jednotiek
koeficientpredponaznačka
210kibiKi
220mebiMi
230gibiGi
240tebiTi
250pebiPi
260exbiEi

Čo vlastne také kibi znamená? Je to skratka pojmu kilo binárne.

A ako to vyzerá v praxi?

Predpony binárnych jednotiek sú na svete už dobrých 5 rokov. Počuli ste ich však niekoho používať? Alebo ste ich aspoň videli niekde na papieri? Väčšina z vás asi odpovie záporne. Veru by ste sotva uspeli, ak by ste sa v svojej obľúbenej predajni výpočtovej techniky dožadovali 537–megabajtovej pamäti. A ak by ste pýtali akékoľvek mebibajty či gibibajty, asi by si o vás predávajúci pomyslel svoje. Ale ktovie, možno si časom ľudia na to zvyknú…

Nikto nie je neomylný! Ak ste v článku našli chyby, nezrovnalosti, či sa Vám zdá, že niektorá časť nie je jasne formulovaná, budeme radi, ak nás na tieto nedostatky upozorníte - kliknutím na meno autora mu môžete zaslať správu.

Požiadavky

Čo by mali poznať aj prváci:
Predpony pre binárne jednotky a rozumieť im.
Čo by mali navyše vedieť maturanti:
Ako sa zvyšuje odchýlka s narastajúcim rádom predpony.

↑

Spojená škola sv. Jána Bosca v Novej Dubnici